Veľký dom so záhradou. Z kuchyne vonia talianske jedlo, keď prejdete okolo izby na prvom poschodí začujete spoza dverí arabskú hudbu, cez okno na terasu zazriete ako tam Ind a Španiel cvičia jogu, v obývačke sedí Američanka, ktorá práve skypuje domov rodičom, Brazílčan odchádza do práce. Že kde to sme? V normálnom colivingu, akých je v Štokholme veľa. Pomaly sa však začínajú objavovať aj v strednej Európe.   

Coliving je moderná forma bývania, v ktorej obyvatelia zdieľajú niektoré miestnosti (spravidla kuchyňu a obývačku/spoločenskú miestnosť) a záujem o komunitnejší, otvorenejší spôsob bývania. Je vhodná pre mestské typy, ktoré chcú byť v centre diania za rozumné peniaze. Najčastejšie majú o takúto formu strechy nad hlavou záujem mladí ľudia vo veku od 20 do 40 rokov. Je to logické, keďže práve táto skupina často hľadá prechodné bývanie – či už na niekoľko týždňov alebo celý rok. 

Výhodou colivingu je, pochopiteľne, cena. Tá sa môže meniť aj v závislosti od toho, ako sa obyvateľ zapojí do starostlivosti o spoločný priestor. Používa sa spôsob, že ten, kto neupratuje, platí viac a ten, kto upratuje má nižší nájom. 

V porovnaní so štandardným prenájmom však môže byť pre mladého človeka výhodnejšia aj menšia miera záväzku. Kým pri štandardnom prenájme sa zväčša musíte zaviazať na minimálne rok (máloktorí nájomca vám dá zmluvu na kratšie), v colivingu môžete zostať aj na výrazne kratšiu dobu. Využívajú ho preto hlavne ľudia, ktorí ešte nie sú definitívne usadení a zvažujú napríklad prácu či štúdium v zahraničí. Alebo tí, ktorí sa jednoducho nechcú viazať – či už na konkrétny byt, alebo svojich rodičov. 🙈

44% ľudí vo veku 20 – 40 rokov, ktorí nevlastnia nehnuteľnosť, aktuálne býva v dome/byte rodičov.

Zdroj: Exkluzívny prieskum agentúry FOCUS pre Lucron

U spolubývajúcich čerpala inšpiráciu 

“Pre coliving som sa rozhodla, keď som sa po dlhšom čase vracala zo zahraničia. Začínala som s freelancovaním a takúto formu bývania mi odporučil známy,” vysvetľuje Gabika (30), ktorá v colivingu bývala v Brne. Mala vtedy 26 rokov a do domu s piatimi spolubývajúcimi sa rozhodla nasťahovať, aby od nich načerpala inšpiráciu a naučila sa ako efektívne pracovať aj mimo kancelárie. “Všetci spolubývajúci podnikali, mali živnosť alebo freelancovali. Bola to taká komunita, snažili sme sa tam mať aj nejaké spoločné akcie. Spoznali sme sa, dvaja ľudia sa tam dokonca dali dokopy. Trávili sme spolu čas a aj sme si pri práci sem-tam pomohli, keďže sme pôsobili v podobných oblastiach,” spomína marketérka. “Dom mal dve poschodia, každý mal vlastnú izbu, mali sme dve kúpeľne, a spojenú obývačku a kuchyňu, kde sme mohli pohodlne pracovať. Bývala som tam tri mesiace. Zostala by som aj dlhšie, ale pre prácu som odišla do Bratislavy. Vždy keď som však mala neskôr cestu do Brna som zašla na návštevu.”

Recepcia, práčovňa aj „rodinné“ večere

Ak by sme mali k niečomu coliving predsa len prirovnať, bol by to asi hotel. Rovnako ako v hoteli môžete v niektorých colivingoch nájsť napríklad recepciu či práčovňu. Na rozdiel od hotela tu však býva spravidla menej ľudí a hlavne – majú bližšie vzťahy. 

Keď sa povie „blízke vzťahy“, „budovanie komunity“ či „komunitné bývanie“, niektorí hneď začnú myslieť na hippies či nebodaj náboženské sekty žijúce vo veľkej uzavretej komunite. Nie, coliving rozhodne nie je nič z toho. Ide o výsledok trendu, ktorý je v západných krajinách čoraz viditeľnejší – ľudia sa nechcú uzatvárať do svojich domov a mať všetko výhradne v súkromnom vlastníctve.

Bývať s ľuďmi v podobnom veku vo veľkom dome alebo prerobenom hoteli, či penzióne, ako je to v zahraničí bežné, však nie je to isté ako mať prenajatý byt so spolužiakmi počas štúdia na univerzite. Hlavným rozdielom sú pravidlá. “Medzi desiatou večer a siedmou ráno sme pre hluk nepoužívali umývačku ani sme nesedávali v obývačke, aby sme sa porozprávali s ostatnými. V dome sme mohli mať alkohol, ale bolo pravidlo, že sa tam nepil, takže ak ste si priniesli do izby fľašu vína, ktorú ste neskôr chceli zobrať k priateľom na večeru, bolo to v poriadku,” vysvetľuje Avinash z Indie, ktorý už 6 rokov žije v Štokholme.

Strecha nad hlavou vďaka vôni kurkumy

“Som veľmi extrovertný a spoločenský človek. Coliving bol skvelou skúsenosťou, ktorá ma naučila trpezlivosti a empatii, “ spomína Avi, inžinier telekomunikačných sietí, ktorý sa do colivingu, v ktorom žil dostal vďaka indickému jedlu. Dnes na to spomína so smiechom: “Najskôr som na skúšku týždeň prespával na gauči, aby som sa spoznal s ostatnými, aby zistili, či ma medzi seba príjmu a či dostanem izbu. Vždy keď som si počas toho týždňa varil, urobil som trošku viac a ponúkol ostatných. Tak si indické jedlo zamilovali, že si už nevedeli predstaviť, že by som im ho nemohol uvariť.” 

Ako však dodáva, nie vždy to bolo so spoločným bývaním veselé: “Niektorí spolubývajúci pracovali ako barmani, takže cez víkendy chodili z práce nad ránom. Keď si niekto ďalší o deviatej ráno mixoval smoothie a budil ich, bol oheň na streche. Pravidlá sa potom museli zmeniť.”

Napríklad v USA sa do tejto formy zdieľaného bývania púšťajú často skupiny ľudí, ktoré majú podobné záujmy alebo pracovné oblasti. Vznikajú tak napríklad „kóderské“ či „kreatívne“ domy. Nájomníci teda spolu nielen bývajú, ale pomáhajú si aj pri práci. Alebo sa len jednoducho inšpirujú. 

Komunity priateľov – tých, ktorí sa už poznajú alebo tých, ktorí sa ešte len spoznajú – pritom do istej miery nahrádzajú rodinu. Všetci obyvatelia sú totiž zvyčajne ďaleko od domova. Súkromie je tu zachované, no súčasne sa môžete po práci vrátiť k známym tváram, dať si spoločnú „rodinnú“ večeru alebo si zahrať spoločenskú hru.

Coliving

• Obyvatelia zdieľajú spravidla kuchyňu, obývačku/spoločenskú miestnosť a ďalšie služby ako recepcia, práčovňa a pod.; nehnuteľnosť nevlastnia
• Ide o prechodnú formu bývania vhodnú na niekoľko týždňov až rokov
• Využívaná zväčša mladšími ľuďmi, ktorí sa nechcú viazať k nehnuteľnosti 
• Nachádza sa v meste; poskytuje dobrú dostupnosť