Bunkre, protitankové steny, falošný tank i vojenský cintorín z minulého storočia. To všetko bude s úctou zachované a zakomponované do projektu Nesto. Neľahká výzva? Bezpochyby. Ale aj ohromná príležitosť vytvoriť niečo obohacujúce a jedinečné. Dôkazom toho, že sa to dá, sú architektonické projekty vo svete i na Slovensku. 

Nie je to obmedzenie, ale príležitosť 

Architektúra, či už tradičná alebo moderná, má veľký vplyv na to, ako dané miesto vnímame a ako si ho zapamätáme. Kým historické prvky dodávajú mestám šarm, tie moderné nás skôr inšpirujú. Skúsení dizajnéri a architekti vedia, že prepojiť minulosť a budúcnosť nemusí znamenať obmedzenie, ale naopak, príležitosť. 

„Je vhodné oba tieto svety vizuálne, ale aj mentálne prepájať, nie rozdeľovať,“ hovorí vedúci Sekcie verejných priestorov Metropolitného inštitútu Bratislavy, Roman Žitňanský. Predtým, než sa okolie upraví, je však podľa neho nutné zohľadniť kontext, v ktorom je historický objekt zasadený.

Zahraničné vzory 

Príkladov, keď sa minulý a súčasný svet podarilo architektom úspešne prepojiť, vo svete pribúda. 

Medzi tie najznámejšie patrí Vojenské historické múzeum v Drážďanoch, kde tradičnú neoklasicistickú budovu z 19. storočia po novom pretína moderná fasáda v tvare šípu. V Singapure zasa okolo dvoch tradičných víl postavili hranatú presklenú budovu Space Asia Hub, ktorá je dnes luxusným predajným a exhibičným priestorom. 

No a kto nepozná Eiffelovu vežu v Paríži? Hoci v čase jej vzniku išlo o kontroverznú stavbu, natrvalo zmenila siluetu hlavného mesta a dnes je ikonou Francúzska. „Čas ukázal, že aj historicky a výrazovo odlišné diela dokážu fungovať v symbióze,“ vysvetľuje architekt MIB. Pre ďalší príklad nemusíme ísť ďaleko. Je ním Pompiduovo centrum, teda múzeum moderného umenia v Paríži. „Ide o industriálne vyzerajúcu budovu vkliesnenú do klasickej blokovej štruktúry historického centra. O úspechu tejto intervencie svedčí aj fakt, že stavba získala v roku 2007 Pritzkerovu cenu za architektúru,“ pokračuje Žitňanský.

Aj doma s tým máme skúsenosti

Vkusné a zmysluplné prepojenie historických objektov s modernou architektúrou vidíme už aj na Slovensku. Veľmi aktuálnym príkladom je Vodná veža v Bratislave. Táto národná kultúrna pamiatka a jedna z najstarších pamiatok hlavného mesta sa stane srdcom developerského projektu Vydrica. 

Víťazný návrh nedávno ukončenej architektonickej súťaže má podľa odborníkov potenciál vzbudiť u ľudí pozitívne emócie. Pôvodný tvar Vodnej veže budú atraktívne dotvárať oceľové siete, charakteristická bude otvorenosť voči bezprostrednému prostrediu a prirodzené smerovanie pohybu. Návrh počíta aj so sprístupnením archeologického náleziska. Nová podoba Vodnej veže tak splní minimálne dvojaký účel. Bude slúžiť verejnosti na organizáciu kultúrno-spoločenských udalostí a zároveň si zachová svoje pôvodné historické dedičstvo. Chválou na tento projekt nešetrí ani architekt Žitňanský: „Vodná veža bola pozdvihnutá na úroveň, ktorá jej právom patrí. Z architektonickej a historickej ruiny sa vďaka citlivým moderným zásahom stane šperk, ktorý vytvorí nové emblematické miesto na mape Bratislavy.“

Nesto a „jeho“ pamiatky 

Svoje skúsenosti s Vodnou vežou vo Vydrici teraz plánujeme zúročiť aj pri projekte Nesto Sever. Na jeho území sa totiž nachádza niekoľko historických objektov.

„Vojnový cintorín v Kopčanoch vznikol počas 1. svetovej vojny. Československé pevnostné objekty B-S 7, B-S 8 a B-S 9 sú dôkazom príprav Československej republiky na potenciálny vojnový konflikt s nacistickým Nemeckom v rokoch 1933 – 1938. Steny pre protitankový kanón a maketa tanku vznikli v priebehu 2. svetovej vojny, keď bola Petržalka súčasťou nacistického Nemecka,“ vysvetľuje historik Vojenského historického ústavu, Peter Chorvát. „Na pomerne malom priestore sa tu odzrkadľuje komplikované 20. storočie v duchu hesla ,veľká politika v malých regiónoch‘,“ pokračuje Chorvát. 

Z hľadiska vojenských dejín teda ide o zaujímavý priestor. Objekty by preto mali byť podľa historika rozhodne zachované. 

A budú.  Čo do vzhľadu i funkcie. Bunker B-S 8 bude naďalej múzeom, vojenský cintorín zostane dôstojným pietnym miestom. Práve prepojenie funkcií historických objektov s funkciami novovzniknutého okolia je podľa Romana Žitňanského tou najväčšou výzvou, ktorej bude projekt Nesto v tejto súvislosti čeliť. Naopak, za najväčšiu výhodu považuje nadčasovú podobu týchto pamiatok. 

„Svojím materiálovým stvárnením sú kompatibilné s materiálmi, ktoré sa používajú aj v súčasnosti. Okrem toho, mnohé z týchto objektov sú už prirodzene začlenené do zelene, teda prírodného prostredia, na čo by bolo vhodné nadviazať,“ uzatvára architekt Metropolitného inštitútu Bratislavy.